Účel Gnózy

Gnóza je starodávne a univerzálne poznanie, ktoré je základom všetkého poznania. Každá forma vedy, filozofie, umenia a náboženstva vznikla z rovnakého zdroja. To je dôvod, prečo v staroveku boli vedomosti učené integrovaným spôsobom, ako jeden celok, na rozdiel od moderného prístupu, ktorý sa pokúša rozdeliť poznanie do samostatných oblastí, čím umelo rozdeľujú niečo, čo by nemalo byť rozdelené. To má za následok všetky nejasnosti a nedorozumenia, ktoré sužujú ľudstvo po stáročia, v ktorých náboženstvo bojuje s vedou a umenie bojuje s náboženstvom, atď. No realitou je, že nemôžete pochopiť jedno bez druhého. Tí, ktorí to pochopili, boli najväčšími majstrami svojho remesla: Leonardo da Vinci, Michelangelo, Beethoven, Wagner, iba na vymenovanie niektorých západných príkladov. Účelom Gnózy je, aby nám pomohla si uvedomiť náš vlastný, najväčší potenciál.   

Pokiaľ ide o náboženstvo, Gnóza je zdrojom poznania v každom hlavnom náboženstve. Nie je obmedzená na jednu konkrétnu kultúru, miesto alebo čas. Gnostickú Múdrosť nájdeme v Kresťanstve, Budhizme, Islame, Hinduizme, Judaizme a v mnoho ďalších. Táto univerzálna múdrosť alebo poznanie je úplne nevyhnutná veda, vyžadovaná na dosiahnutie konečného cieľa všetkých skutočných náboženstiev, čo je religare (Latinsky) alebo inými slovami, “spojenie“ s božskosťou.   

Gnóza je metóda na trénovanie vedomia (čo Budhisti nazývajú myseľ a Kresťania dušou). Je to univerzálna metóda, čo znamená, že je kompatibilná so všetkými náboženstvami a všetkými mystickými tradíciami, pretože popravde, všetky sú každopádne založené na vede Gnózy! Takže študent objaví, že tí ktorí sa učia a aplikujú Gnostickú Múdrosť,  prichádzajú z každej kultúry, náboženstva, tradície, mystického pozadia a v tejto vede nachádzajú spoločnú pôdu.

Všetky náboženské alegórie, príbehy a učenia naznačujú, že sa musíme zmeniť, aby sme dosiahli cieľa religare (zjednotenia) náboženstva. Tak ako sme teraz, sme premožení negatívnymi emocionálnymi silami a  negatívnymi mentálnymi silami, ktoré vytvárajú náramné utrpenie v našich životoch. Každá ľudská bytosť denne zápasí s nešťastím, s pochybnosťou, s hnevom, so strachom a ďalšími. Tieto stavy nám spôsobujú, že konáme škodlivými spôsobmi sebe a druhým, čo na oplátku vytvára viacej utrpenia pre všetkých. Gnóza je priamy a veľmi mocný spôsob transformovania týchto problémov, pretože pracuje na úplných základoch utrpenia.

Gnóza je metóda na rozvíjanie disciplíny a psychologickej stability. Je to prostriedok na dospenie k ozajstnému vnútornému pokoju. A ohromná krása Gnózy je, že predstavuje metódu, ktorá používa nástroje, ktoré už máme v sebe: nemusíme sa spoliehať na nič a na nikoho, okrem nás samých. Pravdivo, naše šťastie a blaho záleží na nás, a keď objavíme ako pestovať tieto kvality pomocou transformácie našej vlastnej mysle, potom dospejeme k porozumeniu posolstva, ktoré bolo zvestované každým veľkým Svätcom a Prorokom.

Naše mysle vytvárajú naše životy. Stávame sa tým, čo si myslíme. – Budha Šákjamuni, z Dhammapada

Práve tak ako nám mnoho múdrych bytostí povedalo, vytvárame si našu vlastnú realitu. Čo sejeme to žneme. Z tohto dôvodu, ak zasadíme dobré semiačka skrze zodpovedajúcu prácu, tak môžeme vytvoriť lepší život pre seba a pre všetkých okolo nás. Toto sa prejaví prirodzene, ako si uvedomíme a zmeníme naše mylné názory o živote a o sebe.  

Hlavným základom tejto zmeny je rozpoznanie chybného vnímania, ktoré máme v sebe. Nevidíme podstatu skutočnosti a kvôli tejto nevedomosti sa chytáme ilúzií a konáme spôsobmi, ktoré odporujú základným zákonom existencie, ktoré majú za následok utrpenie pre nás a druhých. V syntéze, táto nevedomosť je formou seba zovretia alebo mylný názor našej vlastnej identity. Spôsob ako zmeniť tento mylný názor je v pestovaní tej časti nás samých, ktorá vidí veci v ich objektívnej podobe a takto vytvárajúc v našej vlastnej mysli prírodný protiliek proti nevedomosti a zlému činu. Protiliek, ktorý je už súčasťou našej vlastnej psychiky, ale ktorý zostáva v driemajúcom alebo neaktívnom stave.

Na dosiahnutie tohto sa musíme naučiť, ktoré duševné stavy sú pozitívne, a ktoré sú negatívne, a musíme sa naučiť medzi nimi rozlišovať. Keď v sebe uvidíme, ako pestujeme mnoho rôznych stavov mysle a následne výsledky týchto stavov, prídeme k porozumeniu pravej podstaty nášho vlastného života. Keď uvidíme, ako náš vlastný hnev nám spôsobuje utrpenie a potom na oplátku spôsobuje utrpenie druhým, budeme prinútení túto našu vlastnosť zmeniť. Podobne, keď zažijeme ohromnú silu jemnosti a pokory, tak budeme prirodzene priťahovaní k pestovaniu týchto vlastností v nás samých. Transformácia psychiky a života je niečo, čo môže byť iba rozvinuté osobou, ktorá sa chce zmeniť a je inšpirovaná vnímaním pravdy v sebe samých.

Toto nie je zmena, ktorá môže nastať cez noc. Skutočná zmena vyžaduje rešpektovanie určitých prírodných zákonov a faktorov. Napríklad, pri pestovaní záhrady musí človek pracovať so zákonmi prírody. Záhradník musí rozumieť, ako slnko, vlhkosť, semiačka a ďalšie elementy spolu vzájomne súvisia. Mať úspešnú záhradu vyžaduje plánovanie, prípravu, správne úsilie a trpezlivosť. Takisto transformovať myseľ vyžaduje poriadne množstvo správneho úsilia a trpezlivosti. Musíte mať dobré porozumenie psychiky, mysli, emóciií, a ako všetky tieto elementy súvisia s vonkajšími okolnosťami. Všetko toto poznanie je súčasťou vedy Gnózy.

Je absolútne nutné, aby ste mali rozsiahle poznanie vecí, aby ste nestrácali čas v honbe za jedným aspektom práce. V Gnostickej tradícii máme obrovskú kolekciu duchovných spisov, ktoré formujú základ nášho porozumenia. Na začiatok, máme viac ako šesťdesiat kníh napísané Samaelom Aun Weorom a stovky doplnkových prednášok a rozhovorov ktoré dal. Táto základná časť poznania bola daná, na objasnenie porozumenia Kresťanskej Biblie, Zoharu, Bhagavad-Gite, Germánskych Eddas, všetkej ohromnej psychologickej múdrosti ukrytej v Gréckych mýtoch, Homérovej Ilias a Odysei a stovky ďalších zväzkov z nášho náboženského a klasického dedičstva. Gnóza sa tiež nachádza v sto zväzkoch Budhistických sútier a v dvesto zväzkoch komentárov na tie sútry veľkými majstrami ako Tsong Khapa a Nágárdžuna. Gnóza sýti Tibetskú Tantrickú tradíciu a preteká učeniami Milarepi, Dalajlámov a mnoho ďalšími. Takže keby ste mali zozbierať múdrosť všetkých týchto tradícii a začleniť ich do vašej dennej praxe, urobili by ste obrovský skok dopredu vo vašom pochopení veľkých duchovných právd. Ale keby ste mali iba rešpektovať všetky tieto spisy a namiesto toho založiť vašu prax na nejakých malých textoch alebo osobnom výbere materiálov, pravdepodobne získate nejaký úžitok, ale váš duchovný postup nebude taký veľký.     

Sú dva spôsoby ako rozumieť týmto vedomostiam. Jeden je na povrchnej, intelektuálnej úrovni, ktorý je vyvinutý čítaním alebo počúvaním prednášok a pomocou ktorého postupne formujeme pojmové porozumenie vedy, aby sme sa mohli zmeniť. Toto je predovšetkým zamerané na pomáhanie nám rozpoznať rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi stavmi bytia a prostriedky ako ich kontrolovať.

Druhý je na skúsenostnej úrovni, stupeň na ktorom si začneme uvedomovať praktickú aplikáciu učenia v nás samých.

Veda Gnózy je rozsiahla a neuveriteľne sofistikovaná mapa vesmíru a vedomia. A tak rozvinúť intelektuálne porozumenie toho, môže byť skľučujúcou úlohou. Ale rozvinúť skúsenostne poznanie je dokonca ťažšie, pretože to prichádza ako výsledok nepretržitým cvičením.

Skúsenostne poznanie je vždy sprevádzané prítomnosťou intuitívneho poznania alebo múdrosťou vedomia uvedomenou v srdci. Toto je v podstate emocionálna múdrosť, čosi čo človek cíti. Napríklad, z času na čas môžeme “cítiť“, že určité správanie je zlé a toto je forma intuície, pretože to nie je racionálne, je to emocionálne. Avšak toto je najvšednejšia úroveň poznania; intuícia je hlboko emocionálna múdrosť, ktorá môže byť precítená veľmi mocným spôsobom.

Z tohto môžeme rozumieť, že existujú prospešné i škodlivé emocionálne stavy. Emócia je podstatná časť života. Ale existujú rôzne typy emócii. Existuje bežná a rozšírená skúsenosť negatívných emócií, tých pocitov ktoré sú škodlivé a ktoré majú za následok utrpenie aj keď sa z nich tešíme. Mnoho ľudí sa teší a pestuje pýchu, ale objektívne poznanie nás vedie k videniu, že pýcha vytvára utrpenie. Podobne, mnoho ľudí má potešenie zo svojho hnevu, avšak ten samý hnev je zdrojom strašného utrpenia. Preto, negatívne emócie sú tak nazývaná čiastočne, kvôli výsledkom ktoré prinášajú a tiež kvôli svojmu zdroju v psychike.

Vyššie emócie zahŕňajú pocity a stavy, ktoré moderní ľudia veľmi zriedka pociťujú, pretože tie prichádzajú do psychiky cez psychologický prostriedok, ktorý vlastní veľmi málo ľudí. Ale aj napriek tomu môžeme prežiť veľa pozitívnych emocionálnych stavov, ktoré ohromne zlepšia a obohatia naše životy a ktorých efekt zahrňuje pozitívne posilnenie našej túžby zmeniť sa k lepšiemu.

A preto Gnóza je o našom zmenení. Je to precízna veda, ktorá ukazuje spôsob, ako zmenšiť súžiace emocionálne a duševné stavy a miesto toho pestovať prospešné. Je to spôsob na premenu našej nedisciplinovanej mysle na myseľ disciplinovanú.

Ako vieme, že takýto typ zmeny je možný?

Za prvé, vieme o zákone nestálosti. Pravdivo, v každom momente sa všetko mení. Pomocou správnych foriem činov, človek tú zmenu môže ovplyvniť. Ale tak urobiť vyžaduje, aby ste vedeli ako konať a ako dosiahnuť vytúžený efekt. Podobne, prostredníctvom rozlišovania a duchovnej múdrosti sa učíme ako správne ovplyvniť vnútorné, ustavičné menenie psychiky, aby sme dosiahli úrodnejšie a prospešnejšie výsledky.

Za druhé, je ľahké vidieť, že v prírode vždy nájdeme odporujúce sily. Svetlo a tma, kyslý a zásaditý, teplo a chlad a pod. sú protipôsobiace sily, ktoré tancujú okolo stredu rovnováhy. Takáto rovnaká situácia existuje v našej vlastnej mysli.

Keď začneme skúmať stav nášho duševného a emocionálneho sveta, tak nájdeme mnoho protipôsobiacich prúdov. A vidíme, že určité sily môžu premôcť druhé rovnakým spôsobom, ako rozsvietenie svetla v tmavej miestnosti spôsobuje zmiznutie tmy. Gnóza nás učí, ako to v  nás uskutočniť z okamžiku do okamžiku, aby sme dosiahli psychologickej rovnováhy, stavu v ktorom zachovávame ustavičné vyváženie v našej duchovnej a emocionálnej pohode.

Táto rovnováha je založená na obšírnom porozumení našej vlastnej psychologickej situácie a na rozlišovaní si vedome vybrať, ako konať, myslieť a cítiť.

Z tohto všetkého je jasné, že na dosiahnutie cieľa hociktorého náboženstva, musí mať človek prenikavé poznanie mysle, sprevádzané chápavým uvedomovaním si emocionálnych a duševných stavov.

Tiež je zjavné, že naše problémy a trápenia vznikajú z chybného vnímania nás samých a sveta, z tohto dôvodu potrebujeme vyvinúť schopnosť skúmania našich vnemov z okamžiku do okamžiku. Porozumenie pravej podstaty reality je v tomto prípade kľúčové, pretože je to naše vnímanie reality, ktoré určuje ako sme vo vzťahu so všetkým: nás samých, tých okolo nás a každou situáciou, ktorou prechádzame. “Realitou“ myslíme úplnú rozlohu existencie a nie iba náš vlastný povrchný pohľad nášho malého rohu v nej, pretože obrovská časť nášho základného problému, je chybný pohľad na realitu, čo na oplátku spôsobuje utrpenie.

Toto je dôvod prečo učenie Samaela Aun Weora ponúka také obrovské preniknutie do podstaty reality. Vo svojich dielach diskutuje o pôvode reality, o Absolútnom Abstraktnom Priestore, o podstate hmoty a energie, o matematike stvorenia a viac. Ak by dosiahnutie hĺbkového sebauvedomenia bolo iba záležitosťou viery a oddanosti k jednému alebo k druhému Bohu, potom by nepotreboval vysvetliť podstatu reality v takých detailných a komplexných termínoch. To samé môže byť povedané o hlboko technickom a komplexnom psychologickom učení v Budhistickej tradícii, ktorá je iba druhou tvárou rovnakej múdrosti. Z tohto môžeme porozumieť, že všetky tieto vysvetlenia sú potrebné, aby sme odstránili naše mylné hľadisko.

Gnóza vyžaduje, aby sme brali objektívne hľadisko všetkých javov. Nemôžeme sa pridržiavať spôsobu videnia vecí, iba preto, že sa nám to páči alebo preto, že je to naša tradícia alebo to uspokojuje naše psychologické sklony. Hocijaké ohraničené stanovisko ( ako napríklad náboženské, vedecké alebo metafyzická teória) obmedzuje našu kapacitu pristúpiť k objektívnemu poznaniu a týmto spôsobom brániac našej schopnosti vnímať pravú podstatu hocijakého úkazu. Je nutné, aby sme dali nabok akékoľvek osobné preferencie, ak si prajeme vidieť neodmysliteľnú pravdu života.

Toto obzvlášť platí pre to, ako sa na seba pozeráme. Tak dlho ako sa budeme vidieť v nesprávnom svetle, dovtedy sa nebudeme vidieť takí akí v skutočnosti sme. Ak je tomu tak, potom nemôžeme začať pristupovať k samotnému objektívnemu pohľadu  reality.

Účel Gnózy nie je nič menšie, ako úplná transformácia jednotlivca, čo na oplátku mení našu spoločnosť a náš svet. Dosiahnutie tejto transformácie závisí iba na úsilí jednotlivca a jeho snahe pracovať na svojej mysli.                                

preložené z anglického originálu: The Purpose of Gnosis